Zdravím všetkých, ktorí zablúdili na tento blog. Ako prvé Vás musím varovať, že s blogovaním skúsenosť nemám takže za prípadnú (ne)kvalitu sa ospravedlňujem.
Raz mi jeden milovaný človek povedal, že tie najkrajšie frustrácie, sú tie z lásky. Ako vždy, mal pravdu. Ak aj Vás trápi láska, vzťahy, či iné pohromy tohto druhu, rada Vás v tomto virtuálnom kútiku uvidím.
Ako prvé, rozpoviem Vám jeden príbeh obyčajnej ženy (volajme ju napríklad Drobátko) a jej neobyčajnej lásky. Je trošičku dlhý tak ho rozdelím na zvládnuteľné časti.
Časť 1 – Drobátko a Charlie – Zoznámenie
Drobátko bola skoro 30 ročná inteligentná a vzdelaná žena, s dobrou prácou, pohľadná, pre niektorých dokonca sexy, ale aj napriek tomu sama. Mala za sebou pár vzťahov ale žiaden, z ktorého by sa za nejaký čas nevedela spamätať a nakoniec naň nezabudla. Každý deň bol rovnaký, práca (aj keď pomerne zaujímavá), nejaký ten šport, prechádzky a zase domov.
Bolo to tuším 15.4.2010 – pracovný deň. Pršalo, čo bolo dosť mrzuté, Drobátko si výnimočne dala záležať aby neposlušné vlasy učesala aspoň raz do slušivého účesu ale dážď a vietor zmaril jej snahu. Mala mať pracovné stretnutie, čo by nebolo výnimočné, keby sa ho nemali zúčastniť aj zahraniční hostia. Takže nevzhľadná slama na hlave, mokré oblečenie, v jedne ruke mokrý dáždnik, ťahajúc sa s ťažkým notebook na ramene a zjavne s meškaním, dobehla na svoje stretnutie s pracovným tímom k projektu, ktorých ich zamestnával už niekoľko mesiacov.
Stretnutie sa začalo a hostia – zástupcovia dodávateľov, boli predstavení, no iba jeden z nich podal každému členovi tímu ruku a vizitku. Obyčajný tuctový, asi 40 ročný chlapík, s plešinou, ktorého tvár si pamätáte zhruba minútu. Bol to zástupca prítomného obchodného partnera a mal po ňom prebrať rozbehnutý projekt a doviesť ho v priebehu nasledujúceho roka k zdárnemu koncu. Stretnutie prebiehalo v očakávanej atmosfére, Drobátko sa v dobrej nálade, vedomá si svojej prevahy, navážala do obchodného partnera, za jeho nesplnené úlohy, ten asi pod vplyvom tlakovej níže penil a zvyšoval hlas, čo mimochodom pre neho vôbec nebolo typické. Stretnutie dopadlo, ako inak, v prospech Drobátka.
Drobátko aj plešatý muž, volajme vo napríklad Charlie sa pracovne ladili pomerne ťažko. Charlie zavádzal zmeny, ktoré Drobátko vyslovene dráždili a rozčuľovali. Dával jej úlohy, ako keby bola jeho asistentkou, pričom formálne bol jej podriadeným. Raz chcel to, potom ono. Vychádzala mu v ústrety len keď nemala na výber. To sa nám teda črtá „krásna“ spolupráca, cedila často medzi zuby sama pre seba. Napriek tomu, Charlie začal s členmi tímu dobre vychádzať, samozrejme až na Drobátko. Boli jediní z tímu, ktorí si aj naďalej vykali, a ani jeden to zjavne nechcel meniť.
Drobátko začala ale pomerne rýchlo chápať, že tento chlapík, aj keď mu stále nemohla prísť na chuť, ju môže niečo naučiť. Zdá sa, že jeho firme sa darilo, o čom svedčilo aj to, že dostal túto zákazku aj keď zamestnávateľ Drobátka, bol v tejto časti republiky, monopolom.
Raz si ale Charlie vypýtal od Drobátka mobilné číslo, čo ju, ako zase raz rozčúlilo, sakra veď nech si ho vezme od asistentky a neotravuje ju. Síce mu ho dala ale neodpustila si sarkastickú poznámku o tom, že kontakty všetkých členov tímu sú predsa v jemu prístupných adresároch. Ešte v ten deň jej ale Charlie poslal SMS, v ktorej ju pozýval na NEFORMÁLNU večeru. Zase raz sa rozčúlila (čo sa stávala už pravidlom), ako si ten chlapík dovoľuje ju niekam pozývať, kde sakra berie tú drzosť, určite si myslí, že keď je žena, že z nej vytiahne nejaké interné info o plánoch spoločnosti, ktoré by mu umožnili nadviazanie ďalších pracovných vzťahov. Keďže jej ale došlo, že ho nemôže len tak odmietnuť, keď ich čaká ešte dlhá spolupráca, napadlo ju ako prvé, hodiť sa maród. To jej hádam zo týždeň vydrží a vyvlečie sa z nechceného stretnutia. Charlie jej teda poprial skoré uzdravenie a dohodli sa na nejako neurčitom termíne, keď sa bude cítiť lepšie. Týždeň prešiel a hľa, Charlie na pravidelné stretnutie projektového tímu neprišiel – zranenie a operácia a k tomu 2-3 týždne rekonvalescencie, úraz na hokeji, referoval obchodný zástupca. Ako sa zdá, osud to vyriešil aj sám a Drobátko si mädlila ruky, že z večere zišlo. Za celý čas jeho neprítomnosti jej šla práca od ruky, pustila ho z hlavy až nadišiel deň keď sa Charlie vrátil. Nemohla uveriť vlastným očiam keď ho uvidela krivkať na ich pravidelné stretnutie o barlách. Podľa výrazu tváre ho to občas zabolelo. To je blázon, hovorila si – precestoval autom skoro 300 km v tomto stave len aby sa zase zapojil do projektu. Tak tomu sa povie tvrdohlavosť alebo hlúposť. Čo je ten chlapík zač?