…dve telá, jedno srdce…
Časť 5 – Drobátko a Charlie – Keď zábrany padajú…
Prechádzali uličkami pomedzi štvorposchodové bytovky. Len kde tu sa mihol nejaký človek alebo auto. Drobátko sledovala pozorne okolie, snažila sa v predstihu zbadať hotel, do ktorého mali namierené. Túto časť mesta poznala pomerne dobre ale nevedela si vybaviť nijaký hotel alebo penzión. Zastavili pri jednej bytovke. S prekvapením pozrela na Charlieho, usmial sa a vystúpil, nasledovala ho. To zatiaľ za nimi zastavilo auto, vyšla z neho pestovaná blondína a pozdravila oboch. Drobátko ničomu nerozumela ale nechcela sa teraz pýtať, čas na otázky bude hádam neskôr. Vzali si pár veci z auta a nasledovali blondínu do vchodu. Pešo vystúpili na asi tretie podlažie, blondína odomkla byt a s úsmevom ich pozvala do bytu. Drobátko stále gúlila očami, nechápajúc, kto je tá žena, čo je to za byť a prečo sú tu. „Môžete tu zostať hodinu, nápoje z baru sú účtované extra. Platba je vopred a potom mi kľúče hoďte do schránky“, inštruovala s neprerušeným úsmevom. Preboha toto je hodinový hotel, napadlo Drobátko a začervenala sa. Odrazu mala pocit, že sa pred tou usmievavou kráskou prepadne od hanby a že Charlieho určite uškrtí. Zostala v predsieni, zatiaľ čo sa Charlie s onou ženou rozprával, ani nevnímala, čo si hovoria. Cítila len hanbu a poníženie a keby sa dalo prepadla by sa na mieste. Charlie zaplatil a žena konečne odišla.
Drobátku sa veru neuľavilo. „Mám sa pýtať, odkiaľ poznáš podobné miesto?“, opýtala sa v rozpakoch ale zároveň vôbec netúžila zistiť, s koľkými ženami sa na podobných miestach už stretol. Už od ich prvého bozku tušila, že toto bude zvláštny vzťah, ktorý jej určite na konci nechá v srdci krvácajúcu dieru. Presviedčala som o tom, že tento vzťah nebude mať žiadnu budúcnosť a teda sklamanie na konci je nevyhnutné, preto nebude pátrať v jeho minulosti po veciach, ktoré by jej pokazili tú chvíľku, ktorú im osud poskytol. Niekedy ju prekvapoval vlastný negatívny postoj a predstavy ale v živote sa už toľko krát sklamala a predsa len nemohla z hlavy vymazať tú druhú ženu. Jeho ženu. Z myšlienok ju vytrhol jeho hlas. „Nič lepšie sa mi nerýchlo nepodarilo zohnať“, pristúpil k nej a silno ju objal. Zatvorila oči a opätovala objatie, odrazu netúžila po inom ako takto stáť v objatí až do súdneho dňa. Vnímala jeho vôňu, pevne objatie, rozpaky pominuli. „Popozeraj sa tu“, navrhol jej a šiel sa osviežiť do kúpelne. Bol to jednoizbový byt, v ktorom kráľovala veľká posteľ s nebesami, na ktorú padol pohľad už odo dverí. Vpravo od dverí bola veľká plazma. Závesy na oknách boli priesvité, skôr ako dekorácia než na praktické stlmenie slnečných lúčov. Byt bol zariadený gýčovo – kombinácia ružových a fialových farieb. Vedľa postele boli nízke nočné stolíky. Pod oknom stôl, na ktorom bol cenník. Vedľa bola malá chladnička, v nej šampanské, pivo, víno, pár sladkostí. Zatvorila ju. Charlie sa vrátil, pozorne ju sledoval, tušil, že je v rozpakoch. „Môžem do kúpelne?“ S úsmevom prikývol, určite tušil, že to potrebuje trošku rozdýchať. Kúpelňa bola nezvyklo veľká, trónila v nej veľká vírivá vaňa, veľa rôznych bytových doplnkov, vyzerala čistá. Osviežila sa a vrátila do izby. Charlie sedel na veľkej posteli, sledoval ju pohľadom s jemným úsmevom na perách. Mala z neho pocit, že on sám si nie je istý ale tento pocit veľmi rýchlo zmizol, keď jej podal ruku a pokynul jej, aby si k nemu sadla. Odrazu bol nepríjemný pocit preč. Opäť si začala intenzívne uvedomovať jeho prítomnosť a blízkosť. Pohladil ju po vlasoch a jemne pobozkal na pery. Pohladila ho po zarastenom líci. Začali sa bozkávať, stále s väčšou vášňou. Ľahli si bez toho aby bozk prerušili. Navzájom sa hladili. Začal ju zobliekať, pomaly, len po hmate jej vyzliekol svetrík, porozopínal košeľu. S ostychom ale povzbudená vášnivými bozkami mu rozopínala košeľu. Bola prekvapená, aké krásne vypracované telo sa pod ňou skrývalo. Bolo zjavne, že sa udržiava vo forme športom. Fascinovali ju jeho ruky, doteraz nemala partnera, ktorý by vyzeral ako Charlie. Cítila sa ako skutočná žiadaná žena v rukách silného muža, to jej vzrušenie len stupňovalo. Zatvorila oči a užívala si jeho ruky aj keď stále v podprsenke a v nohaviciach. Jemne ju nadvihol aby sa dostal k zapínaniu na chrbte. Chvíľku zápasil s háčikmi, „pomožem ti?“, ponúkla s usmevom pomoc, nečakajúc, že by ju prijal. „Nie“, odpovedal a už bol aj tento kus oblečenia dole. Cítila sa odrazu nesvoja, odhalená pred týmto v mnohom neznámym mužom, na tomto pochybnom mieste. Odrazu sa všetky pochybnosti a obavy nahrnuli do jej hlavy zatiaľ čo jeho ruky a pery sa ju vábivo snažili zvádzať.
Celá debata | RSS tejto debaty