Vzťahy a ine pohromy

Časť 6 – Drobátko a Charlie – „…je ešte možné uniknúť?…

Kedy sa dá povedať, že dvaja spolu majú vzťah? Keď padne prvý bozk? Po prvom milovaní? To asi nie. V každom prípade si to vyžaduje zamyslieť sa nad tým, a to sa Drobátku v tejto chvíli vôbec nedarilo, nemohla sa sústrediť na zvuky v okolí, čas ani miesto, tobôž nie na myšlienky, ktoré sa z hlavy vytrácali rýchlejšie ako vznikali. Blízkosť tohto muža s ňou robila neskutočné, doteraz nepoznané veci. Nevnímala že práve ležala v hodinovom hoteli na deke, ktorú určite dlho nikto nevypral, no veľmi intenzívne si uvedomovala muža nad sebou, ktorý ju bozkával nástojčivo ale pritom tak nežne. Hladil ju po tvári, prsiach, stehnách. Pritískal sa k nej ale predsa dával pozor, aby ju netlačil svojou váhou. Jeho vzrušenie podnecovalo to jej. Jeho dychtivosť bola nákazlivá. Cítila rozpaky ale aj zvedavosť keď mu rozopínala opasok na nohaviciach. Tuhá koža sa len sťažka poddávala jej rukám a ani so zapínaním nohavíc to nešlo ľahšie.Neskúsenosť? Vzrušenie? Obavy? Čo si len myslel, keď ju sledoval ako sa trápi a snaží sa ho vyzliecť? Keď sa jej podarilo rozopnúť aj posledný gombík nohavíc, pobozkal ju. Vyzliekol si ich sám, ona však z neho neodtŕhala zrak. Bola to len chvíľa a boli zase v objatí, on v spodnej bielizni a ona v nohaviciach a s obnaženou hruďou, smiešne a vzrušujúce zároveň, pomyslela si dnes už po toľký krát. Tento vzťah je zatiaľ plný paradoxov, rozdielov ale aj komických situácií a tej všadeprítomnej príťažlivosti, pomyslela si. Pomaly jej rozopol nohavice zatiaľ čo sa jej prisal na bradavku. Ako hladné dieťa, napadlo ju,keď ho pozorovala. Zanietenie s akým sa venoval jej prsiam ju fascinovalo a vzrušovalo. Zatiaľ čo jedno sál, druhé dráždil prstami. Občas ho zovrel do dlane a aj keď bola veľká a drsná, prsník bohate prekypoval von. S pokojne privretými očami vyzeral spokojne, s tým čo robil, čo držal, čo videl aj cítil. Cítila jazyk, satie pier, miestami zuby, ktorými si zachytili bradavku pevnejšie. Zatiaľ čo jednou rukou si stále pridržiaval prsník pri perách, druhou, pomalým ale precíznym pohybom prechádzal cez rebrá, k pásu, ktorý pevne stlačil, zastavil sa na chvíľu na bokoch, na bočnom leme nohavičiek. Už už mala pocit, že ruku podsunie pod látku a bude sa chcieť zbaviť aj posledného kusu oblečenia na jej tele, ale neurobil to, jednoducho zastal, otvoril oči, odpútal sa od bradavky a pozrel sa na ňu. Ako keby si pýtal povolenie. „Dnes nemôžem“, povedala skoro previnilo s ustarosteným pohľadom. Vedela, že ho bude musieť zastaviť, nie len kvôli tej každomesačnej nepríjemnosti, ktorá ju aktuálne obmedzovala ale aj kvôli útržkovitým myšlienkam na antikoncepciu, toto nepríjemné miesto a slnko, ktoré dopadalo priamo na jej vzrušené telo a nedovolilo jej cítiť sa príťažlivo. Prikývol. Predpokladala, že je sklamaný aj keď sa tak netváril, a ona ho tak nechcela sklamať. Cítila jeho vzrušenie na svojom tele. Už keď si vyzliekol nohavice, jeho bielizeň nedokázala skryť vzrušený úd, ktorý ako keby sa sám bez pomoci snažil vyslobodiť a ukázať sa. Zase protichodné myšlienky zaplnili jej myseľ. Spomienky na bývalého, až príliš obdareného milenca, ju naplnili obavami. Nevedno prečo, si spomenula na citát z nejakej komédie, že každá žena, sa pri novom partnerovi cíti, ako keby bola opäť pannou. Neublíži mi? Nebude príliš vášnivý a bezohľadný? Keď poviem nie, prestane? Dosť, povedala si rázne. Ako môže jedna myseľ vyprodukovať toľko myšlienok v tak krátkom okamihu? Vír myšlienok rázom prestál keď si uvedomila ako pozorne ju sleduje, vpíja sa jej do očí, zahrieva ju dychom aj telom. Tuší nad čím premýšľam? Usmiala sa a on jej úsmev opätoval, jemne pokynula hlavou a vypýtala si bozk, prv nesmelý, ktorý ale v sekunde prerástol vo vášnivý boj pier, jazykov a vzdychov. Nechcela toto zblíženie skončiť odmietnutím, nechcela aby jeho vzrušenie vyprchalo. Jemne ho odtlačila od seba a naznačila mu, aby si ľahol na chrbát tentokrát on. Slnečné lúče nemilosrdne odhaľovali každú nedokonalosť jej tela, rozhodla sa na to ale teraz nemyslieť, mala v úmysle iba jednú vec, odmeniť ho, za dotyky, bozky ale hlavne za trpezlivosť, za ktorú bola teraz tak veľmi vďačná. Sadla si na neho obkročmo, neusmieval sa, fascinovane ju sledoval, jej odhodlanú tvár s neistým úsmevom, rozpustené vlasy ovíjajúce krk a plecia a od bozkov začervenalé prsia, ktoré žadonili po dotyku. Ak sa aj chcel dotknúť, čo sa mu ponúkalo, ovládol sa a sledoval ju ako sa k nemu skláňa a prv váhavo ho bozkáva na pery, jazykom prechádzajúc prv po vrchnej, potom spodnej pere, čakajúc na odozvu. Tá prišla okamžite, bozk sa prehĺbil, nemohol si ju nepritiahnuť ešte bližšie, objal ju pevne ale zase pustil. Ako keby tušil, že by mohol narušiť jej odhodlanie. Bozkami ho ešte pár krát vydráždila než nadobro opustila tvár a pokračovala na krk. Nedokázala odolať pokušeniu, aby sa niekoľko krát nezahryzla do pokožky na krku, bradavky, ruky, ktorú mal pozdĺž tela. Cieľ tejto cesty bol jasný. Pohľad jej padol na vzdúvajúcu sa bielizeň. Bol taký vzrušený, že okraj látky už nepriliehal k pokožke podbuška. Prv sa ho jemne dotkla cez látku, tvrdosť a sila, nič iné ju v tej chvíli nenapadlo. Privrel oči. „Konečne“, mala pocit, že by povedal, keby mohol. Začala ho cez látku hladiť, pevne zovrela v dlani a naznačila pohyb. Zavzdychal a jemne zvrátil hlavu. Bola spokojná keď videla ako reaguje, čo ju ešte viac podnietilo. Pomaly odtiahla okraj látky a vyslobodila jeho úd z bavlnenej pasce. Stále mal zatvorené oči, dýchal hlboko. Bola mu teraz veľmi vďačná, že sa nepozerá, pretože sa potrebovala pozerať ona a nebyť pri tom sledovaná. Vrátila sa ohľadom k jeho vzrušenému údu, bol krásny, chytila ho pevne rukou, tuhý, akurát dlhý, akurát hrubý. Priam ju lákal k tomu, aby sa ho dotkla perami, vložila si ho do úst a dala priestor, jazyku, pevnému stisku pier, za pomoci rúk. Nesnažil sa už ovládať, dýchal stále ťažšie a len sťažka zadržiaval vzdychy. Celé jeho telo sa poddávalo zrýchľujúcemu sa rytmu jej pier. Keď jeho zrýchlené prerývané vzdychy naplnili miestnosť, vyvrcholenie zmáčalo jej ruku a schladilo jeho brucho. Jeho telo v kŕči sa odrazu uvoľnilo. Mal ho lesklé od potu, dych sa pomaličky ukľudňoval, vzrušenie konečne opadlo. Otvoril oči a s úsmevom sa na ňu pozrel. „Ja nemám slov“, povedal na čo sa obaja srdečne rozosmiali. „Keď toto si dokázala a to stále nie si ešte ani nahá, tak už teraz sa neviem dočkať pokračovania“, vytiahol si ju k sebe a vrúcne pobozkal a objal, oddychovali. Keď opäť nabrali síl, zamierili do kúpeľne. Drobátko sa necítila natoľko sebavedomo, aby sa skoro nahá producírovala pred týmto vzrušujúcim mužom  a zabalila sa do plachty, pričom tušila, že musí vyzerať ako úplná hlupaňa, po predchádzajúcom zážitku, kde jej vzrušenie zahmlilo úsudok a potlačilo hanblivosť do úzadia. „Prepáč, hanbím sa ťa“, povedala previnilo, keď s povytiahnutým obočím sledoval ako sa starostlivo zabalila do prestieradla. Šiel napred do kúpelne, stlmil svetlá, opláchol vaňu a pustil teplú vodu. Ako keby chápal jej ostych, pritlačil sa jej na telo a zatiaľ čo jej mydlo roztieral po tele, hľadel jej len do očí, ako keby jej chcel povedať „nebudem si ťa teraz obzerať, keď ti je to teraz nepríjemné“. Bola vďačná a opäť sa uvoľnila. Ani nevedela ako, opustili byt, kľúče skončili v poštovej schránke a pochybné miesto mizlo v spätnom zrkadle. Iba jeho teplá ruka na jej stehne bola pripomienkou toho, čo práve spolu prežili a zároveň neklamnou predzvesťou toho, čo čoskoro prežijú. Už nebolo viac úniku.