Ak Vás aspoň trošičku zaujal príbeh dvoch odlišných ľudí, tak tu je jeho ďalšie pokračovanie…
Časť 2 – Drobátko a Charlie – Človek mieni…
Hovorí sa, že „slovo robí muža“, kľudne by to ale mohlo byť „slovo robí človeka“, pretože presne to platilo aj v prípade Drobátka, každý sľub sa musí splniť, je to vecou cti a charakteru alebo jednoducho iba pýchy.
Prešli asi 3-4 týždne, odkedy neochotne prijala pozvanie Charlieho na NEFORMÁLNU večeru, presne tak ju totiž nazval. Nastal teda čas svoj sľub splniť, keďže Drobátko nejako tušila, že jej svoje pozvanie pripomenie. Zatiaľ sa Charlie postupne zbavil barlí a s nasadením plnohodnotne vrátil k práci. Ostré hrany vzájomnej spolupráce sa, ako sa zdá, začali pomaly obrusovať, veď ako sa hovorí, kde je vôla je aj cesta. Keďže už nič nebránilo vzájomnému stretnutiu, dohodli sa, že ju príde vyzdvihnúť domov a pôjdu sa niekam najesť.
Bol jeden z tých horúcich dní v meste, keď je vzduch nasýtený horúčavou sálajúcou z panelákov a ciest. Nedalo sa obliecť inak len do tenkého bieleho vršku a vzdušných čokoládovo hnedých nohavíc, ktorá sa dokonale hodili k rovnako hnedej kabelke (čo ocení každá žena). Parkovisko bolo síce plné áut parkujúcich vedľa nákupného centra ale jej pohľad upútalo iba jedno jediné – čokoládovo hnedé BMW X1, lesknúce sa na slnku, so smotanovou kožou v interiéri. Vodič vyšiel z auta, obišiel auto a nebol to nikto iný ako Charlie. S úsmevom je podišiel v ústrety. Bol oblečený neformálne, béžová polokošela, tmavohnedé nohavice. „Vidím, že ste si zladili svoje auto a nohavice k mojej kabelke, to je také pozorné“, zažartovala trošku nervózne priložiac kabelku k autu. „Vedel som, že to oceníte“, odpovedal s úsmevom a pokynul jej aby nasadla. Interiér bol nie len krásny ale hlavne neskutočne príjemne vychladený spustenou klimatizáciou. „Tak tu chcem zostať už navždy, teda aspoň do konca leta“, pokračovala veselo a po krátkom dohadovaní sa, kam vlastne idú skončili v príjemnej letnej záhrade pri dobrej večeri a chladenom pití. Drobátko sa cítila neskutočne dobre, inteligentná, pozorná a hlavne veselá spoločnosť, bola pre ňu príjemným prekvapením. A práve táto večera odštartovala všetko, čo sa potom stalo. Začali si vymieňať súkromné aj keď nevinné emaily, SMS, pred spoločnými pracovnými stretnutiami diskutovali pri káve a raz v týždni trávili spolu večer, plný prechádzok, rozhovorov, vtipných i vážnych tém. Aj napriek tomu, že si stále formálne vykali, Drobátko si začala proti svojej vôli uvedomovať, že sa teší na ich spoločné prechádzky, posedenia pri káve, rozhovory ale aj prácu, zároveň ju ale pichal osteň, ktorý v sebe cítila odkedy prišlo prvé pozvanie na večeru. Vedela veľmi dobre, že Charlie má vzťah, a nech bol akokoľvek nefunkčný, vedela, že keď sa s ním zblíži, ublíži v tom lepšom prípade sebe samej. Sama pred sebou si už priznala, že jej na onom obyčajnom mužovi začína neobyčajne záležať, čo ju desilo ešte viac lebo sa bála kam to až môže zájsť, keď jej srdce tak prahne po niečom, čo veľmi túžilo pocítiť. Tak veľmi dúfala, že urobí niečo, čím ju znechutí a odradí ale nič také sa nestalo, žiaľ. Na jednej z večerných prechádzok sa jej opýtal, či ju môže objať okolo ramien, zostala zaskočená ale súhlasila. Bolo znepokojujúce zistiť, že to objatie je také príjemné a čo je ešte horšie, tak veľmi vítané. Výčitky začali nadobúdať tým väčšie rozmery, či bližší si boli. Je v človeku sila, ktorá dokáže zabrániť citovému pripútaniu sa k inému človeku aj keď rozum zvoní na poplach? Ako je možné, že vždy v boji srdca a rozumu, ťahá rozum za ten kratší koniec?Uvedomila si, do čoho sa to rúti, do trojuholníka troch sŕdc, z ktorého nič dobré nemôže vzísť. Hodiny, ktoré trávila s ním boli ako droga, chcela ich stále viac ale zároveň si priala aby sa už nikdy viac nestretli, kým je ešte nejaká šanca na únik. Stále dokola si opakovala, že morálne zábrany sú preto aby nás zadržali a nie aby sme ich porušovali. On jej ale vôbec nepomáhal, práve naopak, netajil sa svojim záujmom. Keďže si počas svojich prechádzok prešli všetky zaujímavé zákutia mesta, zamierili do galérií. V jednej z nich bol obraz „Orfeus a Eurydika“, ktorých príbeh Drobátko vyrozprávala. Bol o veľkej láske ale aj o tragickej smrti, ktorá milované srdcia rozdelila dovtedy, kým ich opäť nespojila. Ani jeden z nich vtedy nemohol ani len tušiť, že práve príbeh Orfea a Eurydiky, prvého obrazu, na ktorý sa spoločne šli pozrieť, bude aj ich osudom…
Celá debata | RSS tejto debaty