…a príbeh pokračoval ďalej…
Časť 3 – Drobátko a Charlie – „Přišlo mi to vhod…“
Kto bol Charlie? Zjavom, už ako bolo spomenuté, nič moc, povedal by jeden. Nie príliš vysoký plešatý muž, stále v slušivom obleku, vystupujúc formálne a profesionálne. Drobátko ale pomaly objavovala inú stránku tohto muža – vzdelaný a rozhľadený (čo jej na ňom imponovalo úplne najviac), s dobrým vkusom, so šibalským pohľadom, s ktorým sa ale nedelil s hoci kým a zmyslom pre humor, ktorý jej tak veľmi sedel. Nikdy si pri ňom nebola ničím úplne istá, vedel ju rozosmiať ale aj šokovať. Raz, v jedno horúce popoludnie, sedeli na námestí v tieni stromov, pojedali zmrzlinu a zase sa o niečom rozprávali, keď sa Charlie na chvíľu ospravedlnil. Sledovala ho pohľadom ako už toľko krát – vzdušné nohavice, ku ktorým sa dokonale hodila ružová košeľa (možno farba nie úplne typická pre muža, ale v jeho prípade mu na mužnosti len pridala), vlasy vystríhané na krátko (čo mu dávalo spolu s jednodňovým strniskom, príťažlivý výraz), slnečné okuliare na čele, pokojnou chôdzou sa vzďaľoval k fontánke s pitnou vodou, napil sa, a vracal sa späť. Drobátko radšej uprela pohľad inam, nechcela aby si všimol, že si ho obzerá aj keď si bola priam istá, že to cítil. Pristúpil a sadol si opäť k nej na lavičku s úsmevom na tvári. No tu odrazu, bez akéhokoľvek varovania je vyfrcol do tváre vodu, ktorej mal plné ústa. Drobátko prekvapene zažmurkala, pričom jej kvapky vody kalili zrak: „tak toto si môže dodávateľ dovoliť iba na Slovensku“, povedala bez štipky hnevu a obaja sa veselo rozosmiali. Ubiehali týždne, profesný život dopĺňali príjemným súkromným stretávaním a aj keď ich správanie bolo aj naďalej formálne, obaja najskôr cítili, že je to otázka času keď sa zblížia ešte viac. Mohlo byť 22.9.2010, bol príjemný večer aj keď už vo vzduchu bolo cítiť blížiacu sa jeseň. Lode plné turistov kotvili pri brehoch a dokonale dopĺňali večernú romantickú atmosféru mesta. Prechádzka bola zase raz príjemná aj keď dnes o čosi tichšia. Charlie ju zase raz držal okolo ramien keď kráčali popri brehu rieky, obdivovali miestami oblohu plnú hviezd, utíchajúce mesto, šum vody. Pár desiatok metrov vzdialené obchodné centrum už stíchlo ale stále osvecovalo okolie zvažujúce sa k rieke kde sa obaja pomalým krokom nenútene prechádzali než sa pred nimi na chodníku objavila stolička. Ako keby ju tam niekto dal iba pre nich, zasmiali sa krátko. Nato ju Charlie vyzval aby si sadla a postavil sa jej za chrbát. Jemne sa jej dotkol ramien, vlasov, líc. Obišiel ju a jemne jej naznačil aby sa postavila. Všetko a to odohrávalo tak pomaly, vstala. Bol tak blízko, že cítila na tvári jeho dych a príjemnú pánsku vôňu, jemne je prechádzal dlaňami po ramenách. Len zľahka privrela oči keď pocítila na tvári jeho pery, dotýkal sa jej tak jemne, až na chvíľu zadržala dych aby zachytila ten jemný dotyk. Bozkával ju na líca, nos, čelo, očné viečka, len ústam sa vyhýbal. Bolo to romantické aj vzrušujúce, často krát potom spomínala na tento okamih. Až konečne ucítila jeho pery na svojich, opäť len veľmi jemný dotyk, nevedela či má nejako zareagovať a bozk opätovať a preto len veľmi jemne pohla perami, zaregistroval reakciu a začali sa jemne bozkávať, ako neskúsení mladí ľudia, čo objavujú tajomstvá bozkov. Prerušil bozk a vrelo ju objal, pričom mu objatie opätovala. „Myslím, že s vykaním je nadobro koniec“, zašepkala, pričom hneď ako to vypustila z úst si pripadala ako blbec, kaziť takúto krásnu chvíľku. „Ako chcete“, povedal s úsmevom. Na čo mu ona, bezmyšlienkovite podala ruku „v tom prípad ma teší, Drobátko“ usmiala sa nesmelo keď prijal jej ruku. Ani jednému sa nechcelo ísť domov aj keď bol stred týždňa ale vedeli, že nie je ešte ten správny čas, sa posunúť od bozkov ďalej. Cestou domov ani jeden z nich neprehovoril, ale nebola to trápna chvíľka ticha,obaja si užívali prítomnosť toho druhého, a nové pocity, ktoré vzbudilo ich zblíženie a pieseň v prehrávači, ktorá len dopĺňala tento jedinečný večer („Přišlo mi to, přišlo vhod…“, aké trefné, pomyslela si). Na rozlúčku si dali krátky bozk na pery a s úsmevom sa rozlúčili. Práve v tento večer sa začalo niečo neobyčajné, dvaja tak rozdielni ľudia, bez toho aby to tušili, našli niečo, čo vôbec neverili, že je možné nájsť, našli tú povestnú druhú polovicu svojho vlastného tela, ktorá až to tohto okamihu chodila po svete sama. Lenže to predbieham a to nesvedčí žiadnemu príbehu, rovnako ani tomuto…
Celá debata | RSS tejto debaty